Co nove u nas na Krete VI.

Autor: Jana Rosíková | 8.2.2011 o 19:25 | (upravené 8.2.2011 o 20:21) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  1033x

Po relativne (na ostrovne pomery) chladnych dnoch konecne vyslo slnko. A pieklo teda poriadne. Zimny kupaci sa dnes dali do plaviek a s radostou skakali do  ladoveho mora. Aj ked mi niekolko miestnych pesimistov povedalo, ze zima! este pride, ja som prvykrat vo vzduchu zacitila jar. Ale mame aj ine novinky. Posledne tyzdne sa debaty tocia okolo zakazu fajcenia. Greci jednoducho nechcu akceptovat, ze fajceniu v baroch by mal byt koniec, a veselo fajcia dalej. Nie vsade, ale bojuju. A platia pokuty. Dokedy to majitelia zariadeni vydrzia, sa uvidi.

Zavse tu, ako je to normalne,  strajkuju. Pred niekolkymi dnami lekarnici, momentalne lekari, a na ludoch je naozaj citit kriza. Najma hotely, z ktorych Kreta zije, pripravuju sezonu a redukuju zamestnancov - a vraj znizia vsetkym platy, hotelovi zamestnanci hladaju nove hotely s nadejou, ze bude lepsie...Neviem. Akosi zrazu nie je tak veselo ako byvalo. Ludia setria na com sa da, okrem jedla a kavickovania samozrejme...(Aj ked vzhladom na nadvahu vacsiny obyvatelov ostrova by vobec nebolo na skodu utiahnut opasky prave v kuchyni.) Ale ako sa kedysi vravelo, kym tucny schudne, chudy umrie...

 

Stale existuju kamarati, ktori sa podporuju. Chodievam na kavu do maleho bariku na plazi. Majitel, pan Kostas, ktory toho vela nenahovori, a je aj trosku nepocujuci, je velky sympatak. Ma presne takeho isteho psa, ako je on, tiez toho moc nenahovori, len sem tam zavrci a zakusne sa do lytka okoloiducemu - a je mu jedno, ci to je lytko zname alebo nezname...S druhym majitelom, Kostasovym bratom Manom, malinko nechapavym, ale tiez dobrou dusou, poctivo "makaju" na svojom biznise. (Teda - maka Manos. Kostas sedi a hra tavli.) Podporovat ich chodia kamarati, ktori objednavaju aj to, co nepopiju, lebo "doba je tazka, a kym mame, musime Kostasovi pomahat, chapes." Chapem. Ja ho tiez podporujem, a najma sa tesim, ked mi k pivu donesie "na dzobnutie" varene krevety, ktory jeden z dobrodincov lovi...

 

Dnes sa po dvoch mesiacoch vratili moji kamarati. Zmiesany parik. On Talian, ona z Hondurasu. Davide je okrem typickeho Taliana navyse smoliar na cestach. Vzdy, ked cestuje, sa dopravny prostriedok pokazi, vyhori, pripadne sa stane aj prirodna katastrofa, ktora zabrani ceste, zdrzi cestu... Cakala som ich s radostou uz o dva dni skor z ich pobytu mimo Grecka, a zabudla som, aky je to smoliar, tento chlap. Takze ako inak, na ceste na grecku zem sa pokazil lodny motor a trajekt ostal veeeeeeeeeela hodin bez pohybu trcat na mori. Ale su tu a je veselo.

 

Stretla som aj inu veselu kopu, kamarata Christosa. Biologicky vek 55 rokov. Miluje Afriku, a tak preco sa tam rovno neprestahovat za pracou? Odlieta aj so synom do Konga, robit budu sefov neviemakeho oddelenia v obrovskej fabrike na vyrobu mydla. Preco nie? Dnes sa bol naposledy okupat v mori a zajtra letia.

 

Inak neviem, co este noveho.

Aha.

Budem mat krstiny...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?